Vodík bude hrať kľúčovú úlohu ako energetický nosič a pilier v prebiehajúcej energetickej transformácii. Jeho využitím sa majú urýchliť zmeny v mnohých sektoroch, najmä v energetike a doprave. Zhodujú sa na tom svetoví odborníci na energetiku, ktorí v spolupráci v medzinárodnou právnickou kanceláriou CMS pripravili praktickú príručku pod názvom Facing the future of hydrogen. Porovnali v nej ekonomický potenciál využitia vodíka, či právny rámec na jeho využívanie v 27 krajinách sveta, vrátane Slovenska.
Slovensko má prijatú Národnú vodíkov stratégiu s názvom „Pripravené na budúcnosť“ z dielne ministerstva hospodárstva. Naša ekonomika by na jej základe mala zvýšiť svoju konkurencieschopnosť a zároveň významne prispieť k uhlíkovo neutrálnej spoločnosti v súlade s Parížskou dohodou. Stratégia ďalej definuje podmienky nasadenia vodíkových technológií v súlade s dlhodobým strategickým plánom rozvoja Slovenskej republiky.
Budúcnosť vodíka v nákladnej doprave
Vodíkové projekty, vodíková doprava a rozvoj súvisiacej infraštruktúry na Slovensku sú v zatiaľ ranom štádiu vývoja, no záujem v tejto oblasti prejavil tak verejný, ako aj súkromný sektor. Vodíková ekonomika získala podporu aj ministerstva hospodárstva, hoci Európska únia racionalizuje svoju vodíkovú stratégiu a v rámci osobnej dopravy sa chce odkloniť od podpory vodíkových technológií. Európa sa má sústrediť na batériové elektromobily, ktoré sa majú stať ťahúňom dekarbonizácie. „Treba však povedať, že Brusel nedal využitiu vodíka v doprave úplnú stopku. Svoje miesto by mal mať predovšetkým v nákladnej doprave,“ vysvetľuje Michal Huťan, partner a vedúci lokálneho tímu pre energetiku a infraštruktúru CMS Slovensko.
Problémom je, že slovenská ekonomika je veľkým producentom osobných vozidiel. Automobilový priemysel pritom patrí k najvýznamnejším odvetviam a s 13-percentným podielom na HDP je ťahúňom ekonomiky. A napríklad v roku 2019 tvoril až polovicu priemyselnej produkcie. „Jednou z najväčších výziev, ktorým slovenský automobilový priemysel čelí, je znížiť svoju uhlíkovú stopu a prejsť na nízkouhlíkové zdroje energie, akým je napríklad vodík. Niektoré automobilky už v rámci dekarbonizácie uvažujú o výrobe vozidiel na vodíkový pohon,“ hovorí Michal Huťan, ktorý zároveň pripomína, že v národnej vodíkovej stratégii sa vodík uvádza ako alternatíva k spaľovacím motorom a elektromobilite. Využiť by sa mohol najmä vo verejnej doprave, komerčnej diaľkovej doprave, vlakoch, lietadlách, lodiach, stavebnej technike, ale aj v poľnohospodárstve, lesníctve a obrannom priemysle.
Vysoké vstupné náklady, málo čerpacích staníc
Presadeniu vodíkových áut v osobnej doprave nateraz bráni viacero faktorov. V súčasnosti je na slovenskom trhu iba jedno vozidlo s vodíkovým pohonom, ďalší model by mal prísť na trh v blízkej budúcnosti. Potenciálnych záujemcov môže pritom odradiť aj vysoká cena za takéto vozidlá. Slovensko zároveň stále čaká na vodíkovú palivovú infraštruktúru. Jej vybudovanie ohlásilo počas minulého roka nielen Ministerstvo hospodárstva, ale aj súkromná sieť čerpací staníc. „Dôležitým faktorom, na základe ktorého sa môžu záujemcovia rozhodnúť pre kúpu auta na vodíkový pohon, je aj cena za palivo. Cena vodíka je stabilná a v poslednom čase klesá v dôsledku znižovania jeho výrobných nákladov, čo môže časom ovplyvniť správanie zákazníkov,“ hovorí Michal Huťan. V súčasnosti sú na Slovensku dvaja veľkí producenti vodíka. Ide o chemické závody Fortischem v Novákoch a Duslo a Šali. Vyrobený vodík sa používa hlavne vo vlastných výrobných procesoch a nevyváža sa.
Budeme vodíkom vykurovať?
Slovenská vláda zvažuje možnosť vstrekovania vodíka do rozvodnej siete zemného plynu s cieľom vytlačiť spotrebu metánu a znížiť emisie. Využitie vodíka vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie môže mať za určitých podmienok pozitívny vplyv na zníženie spotreby primárnej energie v porovnaní s klasickou výrobou tepla v teplárňach a kogeneráciou. Jednou z týchto podmienok je využitie sezónneho skladovania, t. j. akumulácia vodíka v období prebytočného exportu elektriny do siete a jeho odložené využitie pri nedostatku elektriny alebo zvýšenej spotrebe tepla v zimnom období.
„Kvantifikácia efektívnej miery nahradenia zemného plynu vodíkom pre použitie v sektore vykurovania si bude vyžadovať ďalšiu analýzu. To bude zahŕňať preskúmanie schopnosti elektrickej siete riadiť dodatočnú spotrebu elektrickej energie, ako aj schopnosti plynárenskej siete akumulovať a skladovať z dlhodobého hľadiska potrebné objemy vodíka,“ hovorí Michal Huťan. Miešanie vodíka sa na Slovensku zatiaľ nevyužíva ani nereguluje. Očakáva sa, že dominantné zostane vykurovanie metánovým plynom, preto môže byť pri dekarbonizácii vykurovania atraktívne miešanie vodíka s metánom.
Trhové vyhliadky vodíka
Vodíkový trh na Slovensku je v počiatočnom štádiu s výraznými perspektívami budúceho rastu. Úsilie sa venovalo aj výskumu a vývoju technológii skladovania vodíka, ktorý realizovala Technická univerzita v Košiciach. Na výskum aj praktické využitie vodíka nestačí doterajšie súkromné financovanie a preto je potrebné využiť dostupné verejné zdroje – financovanie zo štátnych aj európskych zdrojov.
Slovensko zvažuje aj výrobu nízkouhlíkového vodíka pomocou jadrovej energie. So štyrmi prevádzkovanými reaktormi v prevádzke (piaty blok je vo fáze výstavby a šiesty v plánovaní) Slovensko očakáva, že vyrobí viac jadrovej energie, ako je potrebné na domácu spotrebu. Prebytočnú energiu mohlo využiť na napájanie elektrolyzérov na výrobu vodíka. „Slovensko zvažuje aj zavedenie autobusov na vodíkový pohon do systému verejnej dopravy. Vodíkové autobusy už boli úspešne nasadené v iných európskych krajinách, vrátane Českej republiky, takže by poslúžili ako vzor pre Slovensko. Prvý nákup vodíkových autobusov ohlásil bratislavský dopravný podnik,“ vysvetľuje Michal Huťan.
Slovenské projekty s využitím vodíka
Aj keď je podpora výroby a využitia vodíka na Slovensku len v začiatkoch, existujú už prvé schválené projekty. V obci Močenok schválila Únia prostriedky na výstavbu nového parku veterných elektrární s elektrolyzérom na výrobu vodíka. Táto zástavba bude postavená vedľa chemickej továrne Duslo. Po uvedení do prevádzky sa plánuje, že fabrika už nebude musieť produkovať vodík pre svoje potreby pomocou zemného plynu, ale bude ho získavať z veternej elektriny. Zatiaľ nie je potvrdený dátum začatia výstavby.
Rafinéria Slovnaft v Bratislave plánuje v najbližších rokoch postaviť nový veľký závod na výrobu vodíka zo zemného plynu. Vodík z tohto výrobného závodu sa bude využívať predovšetkým na vnútorné technologické procesy vrátane odsírenia ropy. Neskoršia výroba sa však môže použiť na prepravu.
Výroba vodíkových vozidiel plánuje Kia Motors Slovakia. Jej vlastník, Hyundai Motor Group, má vo svojom portfóliu už aj autá na vodík. Generálny riaditeľ Kia Motors Slovakia uviedol, že v budúcnosti by sa určitá časť výroby vodíkových áut mohla uskutočňovať v slovenskej fabrike v Žiline.
Technická univerzita v Košiciach navrhla vodíkové výskumné centrum zamerané na využitie vodíka na pohon osobných vozidiel. Tento projekt podporil minister hospodárstva po diskusiách s univerzitou a hoci ešte nie je stanovený časový rámec, projekt má dobrú perspektívu na založenie. Zriadenie Výskumného centra vodíkovej techniky SR so sídlom v Košiciach by malo byť zamerané na zabezpečenie a koncentráciu dostupných kapacít v oblasti základného a aplikovaného výskumu a inovácií.
Nízkotlakový vodíkový elektrobus vyvinutý slovenským výrobcom Rošero sa aktuálne predstavuje na Dubajskom Expo 2021. Autobus je unikátny využívaním nízkotlakového skladovania vodíka v nádržiach z hydridnej zliatiny kovov. Špecifikácie sú prispôsobené na použitie v mestskej premávke.
Slovenská energetická spoločnosť BCF Energy plánuje investovať 110 miliónov eur do rozvoja siete 40 vodíkových čerpacích staníc po celom Slovensku, prvej medzi Handlovou a Prievidzou. BCF Energy má v úmysle vyrábať zelený vodík v účelových továrňach poháňaných solárnou energiou. Ochotu postaviť sieť vodíkových čerpacích staníc prejavil aj majiteľ siete Benzinol.
